samostatná autorská výstava / Solo exhibition
Roman Fecik Gallery, Zámočnícka 8, 811 03 Bratislava.
Trvanie/Duration: 8. 5. – 12. 6. 2026
Kurátorka/Curator: Jana Babušiaková
Fotografie/Photo: isonative
Martin Derner vo svojej tvorbe využíva neokonceptuálne stratégie v plošných médiách (grafika, koláž, manipulovaná fotografia) aj v intermediálnych presahoch do priestorových foriem umenia.
Výstava v Roman Fecik Gallery prezentuje výber z jeho diel s fokusom na knižné objekty, ktorým sa venuje od roku 2004. Výber siaha naprieč rôznymi obdobiami, pričom leitmotívom okolo ktorého osciluje, je motív kruhu, ktorý je výsledkom fyzických, ale aj metaforických modifikácií kníh.
Ide predovšetkým o vytváranie nových situácií a čítaní, pričom autor v prezentovaných prácach nereaguje v prvom pláne na konkrétny obsah, ale na knihu ako fenomén. Defragmentácia a preskupenie prvkov, vrstvenie či rozloženie a pohrávanie sa s danosťami knihy ako objektu (farebnosť oriezky, knižná väzba a pod.) je súčasťou hry, pomocou ktorej sa z hranatých objektov stávajú kruhové, tzv. mandaly.
Kruh bol v minulosti vnímaný ako jeden z najdôležitejších symbolických tvarov. Pytagorejci považovali kruh za dokonalý tvar, pretože nemá začiatok ani koniec, bol spájaný s harmóniou, nekonečnom, celistvosťou a božou jednotou, prírodnými ale i duchovnými cyklami. Nie je preto divom, že sa práve tento tvar stal základom meditatívneho duchovného nástroja, do ktorých sa prevteľujú aj knihy v Dernerových objektoch. Podobne objekt Spomienka II./Rememberance II. z roku 2019 je knihou v akomsi neustálom, nekonečnom, pohybe do kruhu rotujúcich strán a spojeného začiatku a konca. Kruhová perforácia v knižnom objekte – v zdanlivo banálnom zoskupení kníh na polici – vytvára „priezor,“ negatívny tvar, ktorý evokuje absenciu, alebo miesto pomalého rozkladu a straty obsahu.
Pohľad Martina Dernera na knihy je dvojdomý. Dlhodobo pracuje s predmetmi z blízkeho, domáceho prostredia (ako napr. Bytové situácie), preto aj knihy tu možno vnímať ako bežnú súčasť poličiek a knižníc našich domácností. Zároveň však ide o objekty kultúrnej komunikácie naprieč časom a priestorom – či už vo filozofickej, náboženskej alebo beletristicko-fiktívnej rovine. V tomto zmysle ich možno chápať aj ako nositeľov zdieľaných predstáv a naratívov, prostredníctvom ktorých si – ako poukazuje Yuval Noah Harari – kolektívne konštruujeme spoločenskú realitu. Táto funkcia nositeľa naratívov (v princípe akýchkoľvek) zároveň umiestňuje knihy do medzipriestoru medzi hmotný predmet a médium správy.
Názov výstavy Knihomoľ možno čítať aj ako odkaz na dvojakú povahu knihy – na jednej strane ako objektu významu, ktorý je „hltaný“ čítaním, na druhej strane ako materiálneho predmetu, ktorý môže byť spotrebovávaný, čo reflektuje aj samotné ľudové označenie pre organizmy poškodzujúce knihy.
Jana Babušiaková