Skupinová výstava/Group Exhibition
Slovenský Inštitút, ul. Krzywe Koło 12/14a, Warszawa, Poľsko / Instytut Słowacki, ul. Krzywe Koło 12/14a, Warszawa
Duration: 19. 3. - 20. 4. 2026
Curator: Ján Kralovič
Exhibited works:
Kresba ako výskumný priestor I. : Obkresľovanie sveta
autori*ky: Pavol Truben, Stanislav Bubán, Emőke Vargová, Marek Kvetan, Martin Derner, Žofia Dubová, Martin Schwarz, kurátor: Ján Kralovič
Slovenský inštitút vo Varšave, ul. Krzywe Kolo 12/14 a, Varšava
„Čiara je ako páka, ktorou sa pokúšame pohnúť svet.“ (Michal Janata)
Cyklus výstav Kresba ako výskumný priestor prezentuje výber z tvorby výtvarníčok a výtvarníkov pedagogicky pôsobiacich v Kabinete kresby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Tematický rozptyl i formálne prístupy k médiu sú diverzifikované; rôznosť výtvarného prejavu ukazuje nielen limity kresby, ale aj posúvanie hraníc, jej expandované pole. Názov cyklu je zdanlivo paradoxný; kresba súvisí so základným elementom čiary, lineárnou stopou nástroja. Kresba - v pôvodnom slova zmysle - nevstupuje do trojrozmerného priestoru, súvisí s plochou. Cez element línie a jej tvaru, dynamiky a hrúbky je zhmotnením procesu premýšľania, je jednotkou vyjadrujúcou vzťah medzi svetom a jeho zobrazením. Vedie k porozumeniu videného na základe projekcie objektu do kresebne určeného tvaru. Je základom k rozvíjaniu všetkých umeleckých, dizajnérskych i architektonických disciplín a bázou na ktorej tieto disciplíny stavujú možnosti výtvarnej interpretácie sveta. Ako však premýšľať kresbou? Aký nový výtvarný priestor sa otvára pri porozumení kresbe?
Výstavný cyklus (Varšava, Rím, Berlín, Viedeň) otvára príležitosť ukázať posuny média, ktoré sa uplatňujú u autoriek a autorov pre ktorých je kresba východiskom. Ich voľná tvorba je kresbou podmienená a posúva ju v rôznych prejavoch; v záujme o štruktúry a rastre nachádzané v každodenných objektoch, v línií prevedenej šitím a spájaním asamblážovaných objektov, v monotypickom otlačku a jeho interpretácií, vo fragmentarizácií a rozpade súvislej rukopisnej línie, v zaznamenávaní objektov ako znakov a symptómov, v napätiach medzi organickou a geometrickou schémou kresby či v klasickejších polohách figurálneho spodobnenia. Viac ako podoby kresby sa predstavujú diela determinované premýšľaním o kresbe. Výskumný priestor sa otvára až k hraniciam iných médií (maľba, asambláž, textil ai.) a k ich intermediálnej fúzií.
V prvej časti prezentácie sme zvolili rámcovú tému Obkresľovanie sveta. Názov je viac odkazom k nepriamemu, obraznému zaznamenávaniu ako k prepisu reality. Obkresľovanie je jedným z elementárnych didakticko-kognitívnych procesov človeka, ktorým si prisvojuje a interpretuje svet. V kontexte výstavy kresba predstavuje nielen nástroj spodobnenia predmetov a prostredia, ale predovšetkým experimentálny prostriedok možností zobrazovania.
Čiara môže byť tvorená skladaním, vrstvením úžitkových predmetov, ich konštrukčným rastrom či líniou vyšívania (Emöke Vargová). Alebo je stopou industriálneho predmetu; je rytá, preškrabávaná do materiálu, ktorý je neraz z rovnakej látky ako zobrazený predmet (Martin Derner). Proces môže byť priamo vtelený do námetu obrazu. Farebné gesto, otlačok je komentovaný obrysovou kresbou spontánneho, dynamicky tancujúceho tela (Stano Bubán). V akademickejšej polohe je figúra prostriedkom nielen z stvárneniu podoby, ale gesto, postoj figúry či rozvoľnená šrafúra pozadia vyvára expresívne pôsobenie vyjadrujúce viac prežívanie ako iba telesnú schránku (Martin Schwarz). Inou podobou je krehká minimalistické línia rozvíjajúca námetové paradoxy, vizuálne oxymoróny a napätia medzi rečou tvaru (Marek Kvetan). Kresba však slúži aj veristickejšiemu podaniu predmetu. Ustanovuje podoby symbolických zátiší, trofejí (zdanlivého) úspechu či deformovaných objektov sprítomňujúcich nielen materiálové pnutie (Pavol Truben) Ostatnou, no rozhodne nie poslednou variacou (maliarskej) kresby je zaznamenávanie krajinných prvkov, línií vrásnenia, štruktúry prírodnín a ich spodobnenia v chvejivej, rukodielnej faktúre (Žofia Dubová).
Svet nie je možné obkresliť, ani ho v úplnosti zaznamenať. Je možné zachytávať iba jeho fragmenty, drobné udalosti, objekty, postavy a figúry ktoré sú jeho súčasťou. Kresba je v tomto procese jedným z najspontánnejších médií. Aj preto je základom výtvarného premýšľania. Je predpokladom konceptualizácie skutočnosti; štrukturalizácie a systematizácie zmyslového do podoby obrazu. Kresba má analógiu k nápadu, prvotnej myšlienke. Nápad vyžaduje aktivizáciu a rozvinutie v divákovom*čkinom pohľade a interpretácií. Línia kresby je východiskovým momentom konštrukcie „rozhľadne“ ktorá otvára pohľad aj za horizont okrajov obrazu.
Ján Kralovič